C. a k. dychový orchester (najkrajšia hudba Rakúsko – Uhorskej monarchie)
C. a k. (Cisársky a kráľovský) dychový orchester z Bratislavy je už na prvý pohľad pozoruhodné hudobné teleso. V perfektných uniformách hrá dobovú hudbu Rakúsko – uhorska a pripomína tak noblesnú eleganciu “starých dobrých čias”.
Prenesieme sa o 115 rokov späť… Je horúce leto roku Pána 1899. Mestečko Bojnice (úradne Bajmócz) si žije svoj pokľudný čas v rámci starobylého Rakúsko – uhorského mocnárstva. Majiteľ bojnického panstva, významný uhorský šľachtic Ján František Pálffy, gróf z Erdödu, prestavuje zámok do rozprávkovo romantickej podoby…
Od začiatku roka prebiehajú po celej monarchii veľkolepé oslavy na počesť 50. výročia nástupu Jeho Najjasnejšej Výsosti cisára Františka Jozefa I. z rodu Habsburgovcov na trón (1848 – 1898).
Na počesť nášho veľacteného cisára pána sa rozhodli aj mestskí radní Bojníc vystrojiť slávnostný večerný promenádny koncert na hlavnom historickom námestí pod zámkom. Účinkovať bude vychýrený C. a k. dychový orchester slobodného kráľovského mesta Prešporka, ktorý zahrá najkrajšie valčíky, polky a vojenské marše najlepších čias Rakúsko – uhorskej monarchie.
Dychový orchester spríjemnil slnečný podvečer na Hviezdoslavovom námestí
BRATISLAVA 6. júla 2008 (WEBNOVINY) Atmosféru na bratislavskej promenáde v nedeľu podvečer spríjemnil C. a k. dychový komorný orchester, ktorý vystúpil v altánku na Hviezdoslavovom námestí. C. a k. dychový komorný orchester sa špecializuje na repertoár vojenských hudieb bývalej rakúsko-uhorskej armády.
Chce tak pripomenúť časy, keď dychové hudby okrem dobovej pochodovej a tanečnej produkcie hrávali aj predohry či prepisy operných árií. Svoj repertoár pripravuje podľa originálnych notových materiálov, ktoré vyhľadáva v hudobných archívoch. V príjemne nostalgickej atmosfére slnečného podvečera zazneli v ich podaní diela Franza Lehára, Johanna Straussa, Johannesa Brahmsa, Júliusa Fučíka a iných.
Sisi sa prechádzala po nádvorí Starej radnice
V nedeľu podvečer sa na nádvorí Starej radnice Bratislavčanom predstavila aj samotná cisárovná Sissi.
Nádvorie Starej radnice sa cez víkend aspoň na chvíľu premenilo na kráľovský dvor, po ktorom sa pred vyše storočím prechádzala vari najobľúbenejšia rakúska cisárovná. V nedeľu podvečer sa tu totiž konal koncert pre Sisi a Františka Jozefa pri príležitosti 150. výročia ich romantickej svadby. Pozrieť sa naň prišla aj samotná cisárovná, ktorú si pre túto príležitosť zahrala študentka Michaela Sabolová. “Sisi som sa stala úplnou náhodou. Jediná som sa zmestila do týchto úzkych šiat,” prezradila s úsmevom mladá “cisárovná”. Premena na rakúsku cisárovnú jej trvala viac ako hodinu aj s vytvorením komplikovaného účesu, ktorý bol pre ňu typický.
Ešte niekoľko minút pred začiatkom koncertu však organizátori nemali dôvod na úsmev. Nevyspytateľné počasie mohlo celú akciu skomplikovať. Počasie však návštevníkom nakoniec prialo, a tak si mohli bez dažďových kvapiek vychutnať skladby v podaní dychového komorného orchestra. Postupne prichádzajúci diváci zaplnili takmer celé nádvorie. V podaní štrnásťčlenného orchestra si vypočuli Slávnostný pochod Antonína Dvořáka . Postupne odznela aj skladba Johanna Straussa a úryvok z opery Nápoj lásky.
Koncert pre Sisi bol už v poradí piatou akciou z historického cyklu o panovníkoch, ktoré pripravuje Mestské múzueum v spolupráci s mestskou časťou Staré Mesto a s c. a k. dychovým komorným orchestrom. “Tieto podujatia sú vždy úspešné, nechceme sa ich ani za nič vzdať, hoci je na ne stále menej finančných prostriedkov. Takmer vždy je nádvorie plné. Tento rok bola menšia návštevnosť pre zlé počasie,” zhodnotila akciu koordinátorka programu Beáta Husová z Mestského múzea.
http://bratislava.sme.sk/c/1676150/sisi…
Sisi prišla bez Františka Jozefa – Romantický nedeľný podvečer na nádvorí Starej radnice.
História naživo v podaní cisársko-kráľovského dychového komorného orchestra a osobných pozdravov od Sisi, rakúskej cisárovnej Alžbety. Taký bol v skratke Koncert pre Sisi (a Františka Jozefa) včera podvečer na nádvorí Starej radnice. …
V promenádnom koncerte zazneli tóny od Antonína Dvořáka, Verdiho, Straussa, Smetanu, Lehára a ďalších hudobných géniov. Kapelník Zbyněk Kubáček so svojím orchestrom nielenže rozprúdil krv obecenstvu, ale duchaplným a historicky verným sprievodným slovom všetkých priviedol do stavu romantického rozmaru. Na svoje si prišli skutočne všetky generácie.
Večerník, 12.7.2004
Zaslúžený potlesk zožal aj bratislavský C. a k. dychový komorný orchester, ktorý zahral v uniformách obom výsostiam k striebornému výročiu svadby pochody, predohry z opier, valčíky a polky. Bratislavčanom sa predstavil už v minulosti pri privítaní cisára Františka Jozefa I. v Prešporku.
Pravda, 18.8.2003
Keď sa Izabela vydávala ..
Dámy v krinolínach, páni vo frakoch a cylindroch, vo vojenských uniformách – atmosféra ako pred sto rokmi, v roku 1903, keď arcivojvodský pár Fridrich Habsburský a jeho manželka kňažná Izabela slávili striebornú svadbu.
Pod názvom “Zastaveníčko pre arcivojvodkyňu Izabelu” si túto udalosť rozhodol včera pripomenúť na nádvorí Starej radnice C. a k. dychový komorný orchester … Medzi jednotlivými hudobnými vystúpeniami sa čítalo z dobovej tlače, viedli sa diskusie na dobové témy, jednoducho nádvorie preplnené návštevníkmi si v tento príjemný večer naozaj pripadalo ako pred sto rokmi. … Hlavným programom včerajšieho večera však predsa len bola hudba. C. a k. dychový orchester zahral pätnásť ukážok z tvorby vtedajších skladateľov. Príjemný večer ukončil Radetzkého pochod od Johanna Straussa.
Večerník, 18.8.2003,(pk)
Na krásnom modrom Dunaji
Preplnené lavičky, deti pochodujúce do rytmu rezkej hudby, okoloidúci, ktorí zastali aspoň na chvíľu, aby si mohli vypočuť príjemné melódie. Taká bola atmosféra v sobotu poobede, keď sa v Hudobnom pavilóne na Hviezdoslavovom námestí predstavil CaK komorný dychový orchester so svojou ponukou s názvom Na krásnom modrom Dunaji … Hudobníci v tradičných CaK modrých uniformách s červenými výložkami a bielymi rukavičkami dotvárali dobovú atmosféru. Stačilo zatvoriť oči a poslucháči sa mohli preniesť „do starých dobrých časov“ rakúsko-uhorskej monarchie, ku ktorej práve táto hudba patrila. V hudobnom pavilóne bolo možné vidieť nielen starších ľudí, ale aj tých celkom mladých. Hoci niektorí mali na nohách kolieskové korčule.
SME Bratislava, 26.8.2002(mk)
